Od najranejších dôb (napr. kultúry Badári a Nakáda) bol zosnulý pochovávaný s obetnými darmi, pričom najčastejšími a najbežnejšími v tom čase boli keramické nádoby, ktoré symbolizovali veľmi pravdepodobne jedlo a pitie pre život v Zásvetí. Pohrebné rituály v najstarších dobách nie sme schopní bezpečne identifikovať, odhadujeme ich len na základe archeologických okolností – mŕtvi boli vtedy pochovávaní do jednoduchej jamy vykopanej v piesku, kde vďaka priamemu kontaktu s pieskom dochádzalo k ich prirodzenému vysušovaniu, t.j. k prírodnej mumifikácii. Táto prednáška si kladie za cieľ ukázať vývoj pohrebných zvykov až do konca Starej ríše, ako ich môžeme identifikovať nielen zo samotnej architektúry a nálezových situácií v hrobkách, ale i z písomných a ikonografických dokladov, či už sú to výjavy v hrobkách samotných alebo zmienky v náboženských textoch.

Mgr. K. Arias pôsobí ako vedecká pracovníčka na Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe.