6. února 2013 zemřel Ján Midžiak, účastník expedic Československého egyptologického ústavu FF UK do Núbie v šedesátých letech 20. století. Nekrolog Jána Midžiaka vyšel v slovenském denníku SME 16. 2. 2013. Text zde přetiskujeme se svolením redakce.
Ján Midžiak sa v 60. rokoch zúčastnil archeologickej expedície v Núbii. Pre odpor proti okupácii ho prepustili zo školy.
Na konci päťdesiatych rokov minulého storočia sa Egypt obrátil na UNESCO so žiadosťou o pomoc pri záchrane kultúrneho dedičstva, ktoré malo byť zničené zvýšením Asuánskej priehrady. Táto akcia patrí k najvýznamnejším udalostiam v dejinách egyptológie 20. storočia. Znamenala teoretický i praktický prínos pre poznanie histórie a archeológie Egypta a Núbie. Československo sa k akcii pripojilo archeologickou pomocou. Jej súčasťou bol aj Ján Midžiak (1. 3. 1932 – 6. 2. 2013), prvý slovenský študent egyptológie. „Ako jediní z deviatich zúčastnených štátov sme mali dve koncesie a ako jediní sme bývali v Núbii v čase, keď vypustili Asuánsku priehradu. Vďaka tomu sme našli množstvo rytín, nápisov a stél, ktoré boli desať mesiacov v roku pod vodou,“ spomínal na medzinárodne uznávanú československú expedíciu pre portál slovenskej nadácie Aigyptos.
Prvý študent
Ján Midžiak sa narodil 1. marca 1932 v oravskej Párnici. Ľudovú školu navštevoval vo Vrútkach, kam sa jeho rodičia presťahovali, gymnázium potom v Martine a v Dolnom Kubíne. V rokoch 1952 – 1957 bol redaktorom Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1957 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbory slovenčina a arabčina. V jeseni 1960 prestúpil na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, kde začal študovať odbory egyptológia a prehistorická archeológia. V roku 1962 sa zamestnal ako externý hlásateľ v Československom rozhlase v Prahe.
Československý egyptologický ústav FF UK bol založený len pár rokov predtým, v roku 1958. Počas expedície do Egypta mu pridelili dve koncesie, tzv. severnú a južnú, tvoriace dva päťdesiatkilometrové úseky – zhruba jednu tretinu údolia Nílu v dolnej Núbii. Úlohou expedícií bol epigrafický a prípadne archeologický výskum, expedície mali zaznamenať nápisy a maľby na skalách a vykonať základnú dokumentáciu objavených archeologických nálezísk.
Na tretej expedícii do Núbie sa prvýkrát zúčastnili aj dvaja študenti egyptológie, medzi nimi aj Ján Midžiak. Expedícia trvala od jari až do jesene roku 1963, skúmala južnú epigrafickú koncesiu a chrámy v lokalitách Táfa a Kertásí. Midžiak sa zúčastnil ešte na dvoch expedíciách, od jari do jesene v roku 1964 sa epigraficky a archeologicky skúmala severná i južná koncesia, v roku 1966 sa obnovil výskum Ptahšepsesovej hrobky v Abúsíre. „Najviac si cením expedíciu z roku 1963… lebo sme počas nej našli najviac skalných rytín, nápisov, stél. Ba našli sme i niekoľko malieb,“ povedal. Z expedícií v rokoch 1963 a 1964 existujú Midžiakove zápisky. Výber zo zápiskov z roku 1963 sprístupnila nadácia Aigyptos na svojej stránke, výber z denníka z roku 1964 vydala H. Daubnerová v časopise Zrkadlenie.
Nočná v rozhlase
Po návrate do Prahy sa zaoberal zhromaždenou dokumentáciou. Jeho úlohou bola publikácia časti skalných kresieb a malieb.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 mal nočnú službu v Československom rozhlase v Prahe, práve v čase, keď sa začala invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. V tom momente bol jediným prítomným slovenským redaktorom. (Záznam z vysielania rozhlasu z tej noci si môžete vypočuť tu). „Vážení priatelia, napriek streľbe a citovému pohnutiu, ktoré všetci prežívame, zachovajte pokoj. Čo len jediný život by bol zbytočný v danej situácii. Verme, že pravda zvíťazí,“ povedal do éteru.
Nenapísal dodatok k životopisu za roky 1968 a 1969, vo vysielaní odmietal používať slovné spojenie „bratská pomoc“. Za jeho postoje ho vyhodili z KSČ, prepustili z rozhlasu a vylúčili aj z FF UK. Krátko pracoval v technickom oddelení pražského paláca Lucerna, ďalej ako kamenár, skladník, šofér, šatniar v Paláci kultúry, rolbista na zimnom štadióne na Štvanici.
Po roku 1989 bol rehabilitovaný a Univerzita Karlova mu priznala akademický titul. Angažoval sa v Občianskom fóre a ďalej spracovával materiál získaný počas núbijských expedícií. Monografické práce o výsledkoch výskumov núbijskej expedície vychádzajú od roku 1973 a z väčšej časti bol už zdokumentovaný materiál publikovaný.
O jeho živote vznikol v roku 2009 v STV dokument Šesťdesiatosmičkár Ján Midžiak, autorkou námetu a scenára bola dokumentaristka Hana Daubnerová. Negatívy fotografií z núbijských expedícií daroval Ústavu orientalistiky SAV v Bratislave.
